Bežná situácia v rodine vo februári. Dieťa bude mať v auguste tri roky, mamička s ockom sa rozhodujú, kam ho umiestnia do škôlky. Pred zápisom sledujú možnosti a samozrejme počúvajú rady skúsenejších. Rodičia si to dajú všetko dohromady a objavujú dve veci, ktoré pre prijatie dieťaťa do mesta hrajú proti nim. Po prvé, mamička ostáva ešte na materskej, nuž a po druhé, bývajú na dedine vzdialenej niekoľko kilometrov od mesta.
Mamička sa teda dozvedá, že jej trojročné dieťa nemá nárok na škôlku, veď bude mať vynikajúci a tvorivý kolektív svojich „rovesníkov“ doma: dieťa-mama-malý bráško. To dieťa nemá v dedine vlastne žiadneho rovesníka, takže nejaká zmysluplná skupinová hra, pri ktorej sa naučí spolupracovať s viacerými deťmi je v podstate nulová a tým pádom na rok stopnutá.
To dieťa je mimoriadne spoločenské a kolektív zbožňuje. Ale veď hádam sa tým rodičom podarí dostať ho z toho nadšenia a udupať v ňom radosť z kolektívnej hry, keď ho budú ťahať preč od plota, za ktorým veselo šteboce hlúčik hrajúcich sa detí. Rodičia mu nezabudnú pripomenúť, že doma má malého bráška, veď s ním si môže zahrať kolo, kolo, mlynské.
Prečo tá rodina neskúsi dať dieťa do škôlky vo svojej dedine? Lebo kde nie sú deti, nie je ani škôlka. Veď by do nej chodilo len to jedno dieťa a o rok aj ten malý brat. Čarovný a podnetný kolektív.
A tí rodičia si nevedia „vygúgliť“ súkromné škôlky? To kde preboha žijú? V jaskyni? Keďže sú tí rodičia učitelia a trochu sa naučili rátať, dobre vedia, že by do tej jaskyne zrejme išli bývať, keby museli platiť poplatky súkromných škôlok.
No a prečo tí rodičia neskúsili škôlku v meste? Pretože dobre vedia, že nieto miesta pre všetky deti z mesta, nie ešte pre ich „obecné“ s mamou na materskej. Poradili im dokonca jeden „senzi nápad“, aby pre väčšiu šancu napísali dieťaťu trvalý pobyt do mesta...tak to bol pre rodičov fakt zmysluplný nápad. A tak bola táto obecná rodina v meste už vopred odpísaná.
Prečo ale neskúsili viac škôlok, iste by sa niekde miesto našlo? Predsa pre jeden zákon, ktorý stanovuje, že dieťa je možné zapísať len na jednu škôlku. A tí rodičia chceli byť natoľko poctiví, že jednoducho vyriešili zápis naozaj len v jednej škôlke – v najbližšej možnej obci. A tu sa stretli s úplne rovnakým prístupom ako v meste. Opäť mamičke zdôraznili, že doma má dieťa fantastický kolektív – dieťa-mama-bráško. Nuž a keďže býva v obci, ktorá neprispieva na ich škôlku nijakým ba až nijakovským spôsobom, tak prečo by to dieťa malo mať na pol dňa len tak strechu nad hlavou, teplo a dýchať ich vlastný obecný vzduch? Samozrejme za poplatok, ktorý by si rodičia zaplatili tak ako ostatní. Poslanci sa v tej škôlkárskej obci zhodli, že do ich škôlky nebudú chodiť „cudzie“ deti, veď do ich obecnej pokladnice nepriliali ani za hrnček drobákov. A aby pohrozili aj svojim domácim deťom, odsúhlasili si zvýšenie poplatku za navštevovanie škôlky na viac ako dvojnásobok. Koľká ľudskosť v týchto ľuďoch...
Rodičia toho dieťaťa sú učitelia a veru si nespomínajú, že by im do školy chodili financie z jednotlivých obcí za deti, ktoré k nim prichádzajú.
Rodičia toho dieťaťa veľmi dobre vedia aké je dôležité nastúpiť v troch rokoch do kolektívu a zautomatizovať si čo najskôr denný režim za pomoci niekoho iného, ako je mama a otec. Tí rodičia si plne uvedomujú, že v troch rokoch je pre dieťa ideálne spoznať ďalšie životné autority, ktorými sú práve učiteľky v materskej škole a tiež objavovať čaro riešenia konfliktov s prvými kamarátmi pri nových hrách. Vedia veľmi dobre, koľko za ten rok to dieťa stratí kvôli tomu, že chceli byť takí čestní až boli hlúpi pri niečom tak banálnom ako je zápis do materskej školy.
Tí rodičia chceli ísť na to tak, ako kedysi, keď si ešte ľudia vo vyšších kruhoch vážili vzdelanie a nepredávali budovy škôl a škôlok na prestavbu výnosnejších komplexov. Tí rodičia len chceli, aby ich trojročné dieťa nastúpilo do kolektívu bez akéhokoľvek náznaku protekcie, či vybavovačiek.
Priatelia, tak takýmto spôsobom sa nám to nepodarilo....ale viete čo, skúste sa nás spýtať v septembri, či naše dieťatko niekam nastúpilo. Možno to zrazu bude možné...veď ako učitelia máme kade-tade toľko známych ... až mi je z tej myšlienky zle od žalúdka.
